Z územného plánu pre okolie Chorvátskeho ramena vyplýva
V súčasnosti pre územie platí územný plán hlavného mesta Bratislavy z roku 2007 v znení zmien a doplnkov. Územia centrálnej osi Petržalky sa dotýkajú najmä Zmeny a doplnky č. 01 a č. 03, ktoré súbežne s NS MHD dopĺňajú územie aj o trať električky. Z územného plánu je zrejmá perspektíva južného a západného rozvoja Petržalky, čo bude mať vplyv aj na charakter tzv. centrálnej osi Petržalky (t.j. okolia Chorvátskeho ramena).
Podľa výkresu Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia – komplexné riešenie (obr. č. 1) územný plán mesta predpokladá v riešenom území rozvoj funkcií občianskej vybavenosti celomestského, nadmestského a lokálneho významu, rozvoj plôch vo funkcii parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy, zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti, revitalizáciu priestoru Chorvátskeho ramena ako biokoridoru – súčasti územného systému ekologickej stability.
Podľa Regulačného výkresu (obr. č. 2), z hľadiska pomeru rozvojových a stabilizovaných plôch prevažujú rozvojové územia a to aj vrátane zelených plôch Chorvátskeho ramena.
Mieru využitia rozvojového územia limitujú ukazovatele (indexy zastavanosti, zelene, podlažných plôch, objemového zaťaženia územia…) a v označení podľa kódov jednotlivých funkčných plôch prípustné, prípustné v obmedzenom rozsahu a neprípustné využitie územia. Tieto parametre sú obsahom Záväznej časti C územného plánu. Na územie Petržalky sa vzťahuje regulácia intenzity využitia územia vo vnútornom meste.
Z kompozičných hľadísk územný plán mesta požaduje zachovať a podporiť vnútorné a vonkajšie priehľady a výhľady. Územný plán zároveň predpokladá humanizáciu prostredia sídliskových štruktúr, pričom v MČ Petržalka explicitne uvádza (záväzná časť C): rešpektovanie striedania intenzívne urbanizovaných priestorov, uplatnenia námestí a „zelených cezúr“ vo väzbe na prírodné prostredie Chorvátskeho ramena v hlavnej kompozičnej osi usporiadania mestskej štruktúry MČ Petržalka.
Pre rozvoj územia a nižšie stupne územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie stanovuje územný plán tieto základné požiadavky a východiská (výber z kapitoly 1.2.4. Špecifické požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využitie na úrovni mestských častí, kap. 6 Mestské časti južného a juhozápadného rozvojového smeru mesta – Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo, odsek MČ Petržalka):
Rešpektovať a rozvíjať:
- priestor Jantárovej cesty ako ústrednej mestskej triedy a kompozičnej osi mestskej časti ako mestotvorného priestoru občianskej vybavenosti s aplikáciou moderných štruktúr zástavby,
- ústrednú mestskú triedu ako striedanie urbanizovaných lokalít vo väzbe na stanice NS MHD s priestormi mestských zelených parkov v medzipriestoroch staníc – špecifický a pre Petržalku identický priestor,
- urbanizované priestory ústrednej osi s ponukou reprezentačných verejných priestorov – zhromaždovacích a „zelených“ námestí, peších zón,
- Chorvátske rameno ako jedinečný a charakteristický prírodný prvok urbanistickej koncepcie a kompozície ústredného priestoru v jeho urbanizovaných i prírodných úsekoch, s potenciálom pre mestské rekreačné aktivity, ako spoločenský priestor s verejnou zeleňou,
- lokalizáciu výškových a hmotových dominánt ako deliacich a orientačných prvkov v ústrednom priestore a pri vstupoch do obytného územia z dopravných radiál.
Dotvárať funkčnú štruktúru územia v súlade s požiadavkami:
- humanizácie a zvýšenia kvality obytného prostredia,
- zvýšenia kvality zelených plôch pre dotvorenie mestských parkov,
- zvýšenia ponuky rôznorodých pracovných príležitostí – zníženie dochádzky za prácou do iných častí mesta,
- vytvorenie ponuky rôznorodých športových, voľnočasových a rekreačných aktivít v urbanizovanom a prírodnom prostredí.
Z územnoplánovacích podkladov a stratégií
- Územný generel dopravy hlavného mesta SR – obsahuje východiská pre rozvoj hromadnej, cestnej a cyklistickej dopravy v centrálnej osi Petržalky
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010 – 2020 (PHSR) – Z jeho téz, ktoré je možné vztiahnuť na územie centrálnej osi, je to úloha realizovať adaptačné opatrenia v súvislosti so zmenami klímy, zabezpečovať manažment zelene a realizáciu územného systému ekologickej stability, preferovať intenzifikáciu pred extenzívnym rozvojom mesta, revitalizovať verejné priestory, zvyšovať podiel hromadnej dopravy voči individuálnej automobilovej doprave, rozvíjať systémy mestskej hromadnej dopravy (MHD) na báze elektrickej trakcie,
- Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy – zaoberá sa analýzou a opatreniami na riešenie negatívnych dôsledkov klimatických zmien